Denník SME: Zrušenie olympiády stále nevylúčili...
Denník SME: Zrušenie olympiády stále nevylúčili. Nechcú ju ľudia ani lekári
TOKIO, BRATISLAVA. Olympijský výbor v stredu odhalil dva maskoty a v Tokiu sa začalo odpočítavanie posledných sto dní pred začiatkom už raz presunutej letnej olympiády. Organizačný výbor tvrdí, že všetko ide podľa plánu a 23. júla bude v Japonsku pripravených viac ako 14-tisíc športovcov a tisícky zástupcov médií, sponzorov či členov tímov.
Japonsko však prvýkrát od konca januára zaznamenalo v stredu vyše štyritisíc nových prípadov koronavírusu a všetko nasvedčuje tomu, že v krajine už prebieha ďalšia vlna epidémie. Neistotu navyše vyvolalo vyjadrenie člena japonskej vlády, ktorý tvrdí, že zrušenie letných olympijských hier je stále jednou z možností.
Neuskutočniteľné hry
Medzinárodný olympijský výbor koncom marca rozhodol, že olympiáda sa bude v Tokiu toto leto konať, no bez zahraničných divákov. Ešte v stredu jeho šéf John Coates tvrdil, že „tokijské hry budú svetlom na konci tunela“ a podľa agentúry AFP povedal, že zrušenie hier „nie je na stole“.
Len o 24 hodín neskôr však generálny sekretár Liberálnej demokratickej strany pre televíziu TBS povedal, že „ak sa bude zdať usporiadanie olympiády príliš zložité, treba ho zastaviť“. Zrušenie hier je podľa neho stále reálna možnosť.
Japonská vláda tvrdí, že jej hlavným cieľom je hry zorganizovať takým spôsobom, aby boli v aktuálnej situácii uskutočniteľné.
Hier sa začína obávať aj riaditeľ Tokijskej lekárskej asociácie Haruo Ozaki. „Ak sa infekcia bude ďalšej šíriť, reálne bude ťažké zorganizovať olympiádu v normálnej podobe, keď sem majú prísť športovci z rôznych krajín, aj keby sa hry konali bez divákov,“ povedal v utorok pre denník Sports Hoči. Sám tvrdí, že by si rád pozrel úspechy japonských športovcov. „No z mojej pozície zdravotníckeho pracovníka musím povedať, že organizácia hier bude veľmi náročná,“ hovorí.
Olympiáda škandálov
Proti príchodu zahraničných športovcov do krajiny je aj väčšina Japoncov. Napriek mnohým protipandemickým opatreniam nesúhlasí s konaním olympiády až 70 percent Japoncov.
Výsledky posledného prieskumu pre Sky News komentoval aj šéf Britského olympijského výboru Sir Hugh Robertson. „Tieto čísla ma neprekvapujú. Ak ste ako krajina v lockdowne a niekto navrhne konanie olympijských hier, zrejme si poviete, že to nie je ideálne,“ vraví. „No v každej krajine, ktorá kedy organizovala olympiádu, sa k nej verejnosť najskôr stavia nepriateľsky alebo bez záujmu, no až v poslednej chvíli sa to zvrtne,“ dodáva Robertson.
Navyše aj tokijská olympiáda sa spája s mnohými škandálmi. Pôvodný koncept hlavného štadióna museli prepracovať po tom, čo jeho cena prekonala dve miliardy dolárov. Prezident organizačného výboru a expremiér Joširo Mori rezignoval vo februári pre sexistické výroky o ženách a olympiáda tiež musela po kritike z plagiátorstva meniť svoje logo.
Veľmi drahá zábava
Podľa mnohých je uvažovanie o konaní hier nielen o samotnom športe, ale aj o politike. „Vláda si je dobre vedomá toho, ako svet vníma Japonsko. Zrušenie olympiády by mohlo byť na istej úrovni považované za verejné zlyhanie medzinárodného rozmeru,“ vraví pre agentúru AP Gill Steelová, politologička z Došiša univerzity v Kjóte.
Oficiálne stojí organizácia olympiády v Tokiu 15,4 miliardy dolárov, vládne audity však podľa agentúry AP naznačujú, že to môže byť až raz toľko. Ak by sa olympiáda opäť presunula, olympijský výbor môže prísť o miliardové zisky z vysielacích práv.
Medzinárodný menový fond však tvrdí, že japonská ekonomika je dostatočne silná na to, aby sa jej ďalšie presunutie olympiády zásadne nedotklo. Podporu by potrebovali len menší podnikatelia, ktorí sa na hry spoliehali.
Olympiáda v Riu de Janeiro mala podľa predpokladov stáť okolo troch miliárd dolárov, napokon sa účet vyšplhal na trinásť miliárd. Zimná olympiáda v Soči v roku 2014 stála až 50 miliárd dolárov, aj keď pri kandidatúre Rusko sľubovalo cenu dvanásť miliárd. Analýza Oxfordskej univerzity ukazuje, že náklady na olympijské hry v priemere prekročia rozpočet o 179 percent. Univerzita navyše už v septembri uviedla, že olympiáda v Tokiu bude historicky najdrahšia, pričom ešte pred presunutím na tento rok prekročila rozpočet o 200 percent. Navyše krajina príde o kľúčové príjmy z turizmu.
„Olympiáda znamená najväčšiu možnú úroveň rizika, akú môžu mestá podstúpiť. Tento trend nemôže pokračovať. Žiadne mesto nebude chcieť organizovať hry, pretože je to príliš drahé a dostanú sa do dlhov, ktoré si väčšina miest nemôže dovoliť,“ vraví pre agentúru AP autor štúdie z Oxfordu Bent Flyvbjerg. Ak mestá nenájdu vhodný model, teda zníženie nákladov, organizáciu hier si budú môcť dovoliť len tie krajiny, ktoré sú ochotné dlhy z rozpočtu vykryť.