Denník SME: Sebastian Kienle vyhral The Championship v Šamoríne.

logo SMEV denníku SME vyšiel po MS v strednom triatlone - The Championship od Miloslava Šebelu:

https://sport.sme.sk/c/22139485/rozhovor-s-triatlonistom-sebastianom-kienlem.html

Celý článok:

Sebastian Kienle vyhral The Championship v Šamoríne.

 

9. jún 2019 o 14:00 

Sebastian Kienle je majstrom sveta série Ironman. V dlhom triatlone patrí medzi svetovú špičku.Sebastian Kienle je majstrom sveta série Ironman. V dlhom triatlone patrí medzi svetovú špičku.(Zdroj: SITA/AP)

V Šamoríne sa vám podarilo zvíťaziť na pretekoch The Championship. Ste trojnásobným majstrom sveta, dosiahli ste mnoho víťazstiev. Je to pre vás ešte zábava alebo práca ako každá iná?

Po takom dlhom čase je niekedy dobré si povedať: Hej, ak by si nerobil triatlon, musel by si chodiť do práce ako každý iný. Ráno vstať a ísť do kancelárie.

Stane sa, že máte horší deň a vravíte si: "Dnes sa mi na ten tréning ani veľmi nechce." Preto je dobré vnímať aj šport ako zamestnanie. Živí ma.

Ak ste profesionálom dlhší čas, tak zabúdate na výhody, ktoré vám to prináša, ako cestovanie, spoznávanie nových ľudí a podobne. Časom v tom nevidíte nič výnimočné, pretože ako športovec ani nič iné nepoznáte, a potom si to nevážite.

 

Ale keď si dáte všetko do súvislostí, zistíte, že vlastne máte úžasné zamestnanie.

V kariére ste dosiahli takmer všetky úspechy. Z čoho čerpáte motiváciu stále sa zlepšovať?

Možno je to aj o tom, že už nemusím, ale baví ma to. Nie je to len o tom, že sa naháňam za víťazstvami. Mám do toho chuť. V Nemecku máme porekadlo: Ak niečo robíš zo srdca, je to najviac.

Len vtedy môžete byť v niečom skutočne dobrý, ak vás do toho nik nenúti. Venujete sa tomu, lebo chcete.

Ak vás niekto diriguje a nebaví vás to, zrejme splníte, čo treba, ale výsledok môže byť polovičný. Ak to robíte s láskou, vložíte do toho viac.

A to sa ukáže vo výsledkoch?

V strednom triatlone môže byť rozdiel medzi prvý a piatym miestom len pol percenta z hľadiska výkonnosti.

Lenže finančný rozdiel medzi prvým a piatym môže byť až 80 percent a 99 percent v popularite a atraktívnosti pre sponzorov. Preto je každý zlomok výkonu veľmi dôležitý.

Musíte to naozaj chcieť. Ale môj výkon v Šamoríne nebol úplne ideálny. Bol som pod tlakom, hoci som si ho vytvoril sám. A to vám nepomôže.

Ako vyzerá vaša mentálna príprava na súťaž?

Nechcel by som zachádzať do detailov, ale je to príprava podobná tej, ktorú robia športovci v tímových športoch, ale aj technika, ktorú používajú pri výcviku špeciálne jednotky.

Snažia sa zautomatizovať postupy. Ako napríklad, čo mám robiť, keď otvorím dvere do miestnosti. A vy robíte isté veci v konkrétnych situáciach.

Čo mám robiť, keď dostanem defekt, čo urobím, keď mi pri plávaní niekto stiahne okuliare.

Napíšete si na papier všetko, čo sa môže stať, a hľadáte na to odpovede. Pretože neskôr, keď sa to stane, váš mozog nevie, či niečo podobné už zažil. Preto musíte vedieť zvládnuť správne aj tieto menšie detaily.“

Pred desiatimi rokmi pre neboli pre profesionálnych športovcov sociálne siete dôležité. Dnes takmer všetci majú kanál na facebooku, youtube, twitteri. Je to dôležité?

Áno je. Pozitívnom sociálnych sietí je, že môžete sám vytvárať svoj obraz. Máte to vo svojich rukách. A pomáha vám to aj zvýšiť hodnotu v prospech sponzorov. Môžem sa s fanúšikmi podeliť o veľa vecí, ukázať im niečo z prípravy, vybavenia, čokoľvek.

Smerom k sponzorom je to pozitívne, ale má to aj negatívne stránky. Napríklad dievčatá v bikinách s dvoma miliónmi followerov. Aj na sociálnych sieťach sa odohráva súťaž. Sponzori vidia, že ste dobrý vo svojom športe. To však už nestačí.

Prečo?

Keď začínali sociálne siete a venovali ste sa im, tak to bolo vítané plus. Dnes musíte byť v tejto oblasti dobrý, aby ste vôbec získali nejakých sponzorov a partnerov. Takže aj tu je súťaž.

A súperíte nielen s profesionálnymi športovcami, ale s rôznymi influencermi, bežnými ľuďmi a internetovými celebritami.

Stojí vás to energiu aj čas. Keď raz skončím so športom, zruším všetky účty. Je to otravné. Ja sa snažím robiť to viac realisticky a venujem sa tomu sám s pomocou manželky.

Starám sa o twitter, facebook, youtube a je toho čoraz viac. Mobil mám permanentne vybitý.

Existujú aj agentúry, ktoré vám túto komunikáciu dodajú a zabezpečia. Ale akú to má hodnotu? Fanúšikovia si myslia, že to robíte vy, pritom je to nejaká tretia strana.

Možno som trochu staromódny, ale páčil sa mi viac prístup, kde obraz o vás šíri niekto, s kým ste sa stretli a reálne s ním hovorili.

NAČÍTAVÁM VIDEO...
https://img.youtube.com/vi/3yg-MsGLWJE/0.jpg");">

Nie ste teda veľkým zástancom sociálnych sietí.

Určite majú aj pozitíva, ale ja to vnímam aj tak, že ľudia často uverejňujú vyumelkované fotografie. Mám trochu obavy o mladšiu generáciu. Aj hodinu strávia tým, aby zachytili dokonalý moment, ktorý neukáže nič negatívne.

Mladé dievčatá si myslia, že musia schudnúť, aby sa priblížili svojim vzorom z instagramu. Je to prosto nerealistické.

Každý chce ukázať len tú peknú stránku, nie tú opačnú, keď sa vám nedarí. Nezverejníte predsa fotografiu, keď máte najhorší deň v živote. Ale pochválite sa, že ste práve vyhrali preteky.

Tým vytvárame tlak na všetkých ľudí, pretože aj oni sa chcú podeliť o podobné momenty. Toto je tá negatívna stránka sociálnych sietí, verím, že časom sa to zmení a nebude to len o sebaprezentácii a marketingu.

Bežní ľudia považujú športovcov za jednoduchých a nie veľmi inteligentných. Vy ste však študovali na univerzite fyziku. Vedeli by ste sa tým uživiť?

Rád by som to o sebe povedal, ale ak by som sa tým naozaj chcel uživiť, musel by som študovať znova. Na triatlone je však pekné práve to, že máte šancu získať vzdelanie a stále byť aj veľmi dobrým športovcom.

Vo futbale, ak už ako tínedžer dostanete veľký balík peňazí, už sa nebudete sústreďovať na štúdium. V niektorých športoch ste aj pod tlakom toho, aby ste rýchlo dosiahli výsledky. Niekedy neviem, či by nebolo najlepším riešením zakázať profesionálny šport do osemnásť rokov.

Dobrý systém majú napríklad v americkom futbale. Ak chce byť hráč zo strednej školy draftovaný do NFL, musí mať istú úroveň vzdelania, aby bol schopný potom dostať dobrý kontrakt.

Je to aj istý typ záchrannej siete. Ak by som mal šestnásť a zarobil by som päť miliónov, možno by som si kúpil lamborgini a zrejme by som ho krátko na to rozbil. Ale keď toľko zarobíte v dvadsiatich piatich, budete rozumnejší.

Ale prečo ste sa vy dali práve na fyziku. Medzi mladými ľuďmi to nie je najobľúbenejší odbor.

(smiech) Keby som vedel, čo ma čaká, asi by som si ju nevybral. Keď som rozmýšľal o ďalšom vzdelaní, tak som bol ako malý chlapec, ktorý sa pozerá na hviezdy a chce vedieť, čo je za nimi. Je vesmír naozaj nekonečný?

Mal som veľa otázok a myslel som si, že fyzika mi na ne dá odpovede. Ale potom som sa v škole skôr trápil. Naozaj platí veta, ktorú povedal Albert Einstein: „Čím viac toho viem, tým viac zisťujem, že nič neviem.“

Bolo toho na mňa priveľa. Neskôr to bolo viac o matematike a neužíval som si to. Dodnes ma však zaujíma veľa vecí. Napríklad sa môžem baviť s ľuďmi o mechanike a vidia, že nie som nejaký hlupák, ale naozaj tomu aj rozumiem.

Takže neplánujete sa už dať na vedeckú kariéru?

Nepovedal by som jednoznačne nie, pretože v športe som už veľmi dlho a v nejakom bode by bolo fajn robiť niečo iné. Ľahšou cestou by bolo stať sa trénerom alebo pracovať pre niektorého zo sponzorov.

No ľahšia cesta nie je vždy tá najlepšia. Ešte neviem. No preto je fajn, ak ste v športe dobrý. Po skončení kariéry nemusíte hneď začať pracovať.

Na druhej strane moja manželka obetovala svoju kariéru a podporuje tú moju. Bolo by správne, aby som zas ja podporil ju, keď skončím. Teraz sa všetko točí len okolo mňa a okolo športu, ona mi pomáha, berie mi bicykel z depa. Je to náročné aj pre vzťah.

Pre väčšinu športovcov je vrcholom olympiáda. Vy ste na nej nikdy nesúťažili. Vynikáte v dlhom a strednom triatlone, ten v programe hier nie je. Je to podľa vás škoda?

Nemyslím si, že triatlon na ironmanských vzdialenostiach patrí na olympiádu. Je to veľká nuda. Ak sa na to pozeráte osem hodín, je to veľa. Ale napríklad miešaná štafeta v extra krátkych vzdialenostiach je výborný formát. A to sa na olympiádu dostalo. To je správny krok.

Ale neľutujete, že ste nemali možnosť štartovať na olympiáde?

Neberie sa nič okrem víťazstva a nie je to pekný pocit. Pretože súťažíte so strachom zo sklamania, a nie s chuťou vyhrať alebo aspoň mať zážitok. Ja si našťastie dokážem triatlon užiť, inak by som sa mu už nevenoval. Chápem však, prečo niektorých športovcov takáto situácia zlomí. Je ťažšie udržať sa na vrchole, ako sa tam dostať.

SEBASTIAN KIENLE, TRIATLONISTA

Ľúto mi to je, pretože to by bol výnimočný zážitok. Ale keď som sa venoval kratšiemu – olympijskému triatlonu, nebol som dostatočne rýchly. Lenže bol som vtedy aj viac individualista, nebol som schopný prijať pravidlá zväzu.

Mne sa páči, keď som sám sebe pánom a nik mi nehovorí, ktoré preteky mám absolvovať, akých mám mať sponzorov a podobne. Riešim si všetko sám.

V olympijskom triatlone má veľké slovo zväz a každý rok počúvam od kolegov triatlonistov šialené historky okolo olympijskej kvalifikácie. Je tam obrovský tlak, pretože olympiáda je raz za štyri roky, a tak celá vaša kariéra je možno založená na dvoch olympiádach.

To sú dva dni, na ktoré sa pripravujete celý čas. Ja milujem súťaže, ale je to príliš veľký tlak na to, aby ste v ten deň dosiahli perfektný výkon. Nevedel by som si to užiť.

Vyhrali ste desiatky prestížnych pretekov. Ktoré sú vaše najobľúbenejšie?

Mám ich rád mnoho a z rôznych dôvodov, ale asi by som si vybral by som si šampionát krostriatlonu - Xterra na havajskom ostrove Maui. Vtipné na tom je, že to sú preteky, ktoré takmer nikoho netrápia. Triatlon je malý šport, ale Xterra samotná je v rámci triatlonu okrajová vec.

Málo ľudí vie, že niečo takéto vôbec existuje. Ale sú to preteky, na ktorých je súťaživá atmosféra, idete si to tam užiť a zabaviť sa. Keď tam súťažím, tak necítim žiadny tlak. Pretože v terénnom triatlone nie som taký dobrý.

A preto sa vám to tak páči napriek tomu, že v tom nevynikáte?

Psychický tlak je významný faktor. Napríklad na pretekoch v Šamoríne som bol dvakrát druhý. Ak by som do tretice nevyhral, bol by som z toho frustrovaný. Veľmi by ma to hnevalo.

Nič iné ako víťazstvo nie je dosť dobré. Ale to vyplýva z úspechov z minulosti. Tie na vás vytvárajú tlak a platí to v každom športe. Ak futbalisti Bayernu Mníchov nevyhrajú bundesligu alebo Ligu majstrov, je to sklamanie.

Ak neberiete nič okrem víťazstva, nie je to pekný pocit. Pretože súťažíte so strachom zo sklamania, a nie s chuťou vyhrať alebo aspoň mať zážitok. Ja si našťastie dokážem triatlon užiť, inak by som sa mu už nevenoval.

Čo by ste ešte chceli v triatlone dosiahnuť?

Chcel by som vyhrať ďalší titul na Havaji. Najmä preto, že prvý som získal pred piatimi rokmi a odvtedy sa veľa vecí zmenilo. Dvaja silní súperi sú rovnako z Nemecka - Jan Frodeno a Patrick Lange. To pridáva tej situácii napätie.

Sú to jedni z posledných pretekov, kde by víťazstvo pre mňa veľmi veľa znamenalo. A dokonca aj druhé miesto alebo tretie je stále veľmi dobré. Na Havaji nemáte čo stratiť. A potom by som rád vyhral tú Xterru, no to je skôr môj osobný cieľ.

.jj


logo etu

logo sov         logo ksz

narodne m

logo-minedu-sk_180 Rok 2019: 264 768 Eur

 

logo scp